Organizácia po slovensky

Autor: Stella Langová | 27.5.2013 o 11:50 | (upravené 27.5.2013 o 12:15) Karma článku: 8,19 | Prečítané:  900x

Bola som na koncerte. Fakt úžasný zážitok z kapely, fakt zlý z organizácie. Asi som stará a ufrflaná, ale niektoré veci ma naozaj zarazili.

Už samotné organizačné pokyny ma celkom vyviedli z rovnováhy. Žiadne foťáky, mobily povolené. V dnešnej dobe, keď väčšina mobilov spraví rovnako kvalitnú foto. Ovšem môj mobil je už dávno za zenitom, ale mám malý kompakt. Žiaľ, musel ostať doma a tak pamiatkou je „len“ zážitok z hudby a jeden „snový obraz“ z môjho prestárleho mobilu.

Samotný vstup len cez jednu bránu, čo budem písať, celkom slušne „narváno“. Keďže malo pršať, brala som si väčšiu tašku, do ktorej som napchala pršiplášť a nejaké náhradné veci. Vodu ani žiadne pitie som si podľa organizačných pokynov vziať nemohla. OK, beriem, kúpim si tam. Cez bránu som prešla bez akejkoľvek kontroly. Taška do ktorej by sa mi vošlo menšie prasa aj s guľovnicou, ostala neskontrolovaná. Že som si ja tú vodu nevzala, nemusela som platiť za drahú priamo na mieste...Lístok skontrolovaný z diskrétnej vzdialenosti, niektorým ich ani nepretrhli, žiadne turnikety. Tiež som si ho mohla vytlačiť, ale ja som dobre vychovaná a rešpektujem organizačné pokyny a základné pravidlá slušnosti.

Samotný priestor za vstupom plný ľudí, super nálada. Chcem si teda kúpiť nejakú tú vodu. Postavím sa do radu a keď prídem k pultu, napriek tomu že mám peniaze, tu sa platí žetónmi. Asi nejaká novinka, fakt som sa roky pri deťoch nedostala von, ale predtým som to nikde nezažila. Tak zúfalo hľadám „žetonáreň“. Narazím na ďalšiu megašóru, to by mohlo byť ono. Áno, na konci dvoch nekonečných radov dve slečny predávajú žetóny. Jeden za 2 Eur. Vôbec netuším koľko ma bude stáť voda, beriem 4, dva pre kamošku. Všetko rýýýchlo, rýýýchlo, tlačenica, nestíham si nič prečítať a som vyhostená z radu. Tak idem pre tú svoju vytúženú vodu, stojím, čakám. Na pitie len sladké pollitrové veci alebo pivo. Môj popôrodný mechúr s pivom nespolupracuje, tak beriem ice tea (ťažko vybrať čo je najmenej sladké). Možno v inom stánku bola aj čistá voda, ale mne už sa tak veľmi nechcelo zaradiť sa na ďalšiu čakačku. A tak prišla na rad najväčšia absurdita večera. Slečna mi podá Ice tea, slušne vychovaná mi ho pekne otvorí a...vrchnáčik šmarí pod stôl. Vyvalím oči, poprosím o vrchnáčik. Nie. Z bezpečnostných dôvodov mi vrchnáčik nesmie dať. Stojím ako paralizovaná. Jeden spratný žetón, ktorý v pohode skryjem do vrecka som práve vymenila za otvorenú pollitrovú fľašu Ice tea. Následne som vytlačená z radu. Nešťastne pozerám striedavo na fľašu a na vstup na štadión. Vyexovať to nedokážem. A tak celý koncert stojím s otvorenou fľašou v ruke, raz s jednou, občas s dvoma, kamoška sa chce vyskákať, interpret je jej srdcovka. Predo mnou 4 opité postaršie páry na striedačku pijú chlast z uzavretej fľaše a zalievajú to dvojlitrovým tonicom tiež z uzavretej fľaše. Z vrchnákov si robia „oči“, no sranda strašná. Celý čas dúfam, že im jeden spadne na zem a ja sa ho v zúfalstve potajme zhostím. Nestalo sa. A tak tlieskam interpretom štýlom búchania dvoch pollitroviek o seba...

Koncert bol geniálny, kapela úžasná, zážitok zo samotného vystúpenia dokonalý. Škoda že sa to nedá dodatočne upraviť ako v strižni a odstrihnúť tie veci okolo toho...A nejakým „špeci toolom“ vymazať dve otvorené fľaše z rúk...

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Slováci ponúkajú za železiarne najviac, Američanom sa to máli

Ani jeden zo záujemcov neponúka za košickú huť cenu, ktorá by zodpovedala predstavám U. S. Steelu. Predaj nateraz nebol uzatvorený.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.

DOMOV

Päť podnetov, Harabin trestom stále uniká

Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.


Už ste čítali?