Zaradujem sa, pre ženy nie je divné vekové ohraničenie tak striktné, môžem veselo komunikovať.
„Hovoríte.." zašepkám.
„Žena?"
„Áno...myslím..."
„Položíme vám pár otázok ohľadne reklám na mobilných operátorov a prevádzkovateľov pevných liniek."
Dobre, súhlasím, však nemám nič na práci, čo na tom, že o dva dni idem na dovolenku a nemám nič zbalené. Monotónny hlas postaršej pani ma opantal, nehovoriac o veľmi profesionálnom hluku v pozadí. Zvedavosť ma núti zostať na linke a pohodlne sa usadiť v kresle. Však žena na materskej je vďačná za každý rozhovor.
Otázky sa hrnú, akého mobilného operátora využívam, aká reklama mi hrá v hlave. No jedine tá so sporo odetým fešákom s nebezpečne krátkymi šortkami, kde pri každom pokrčení nôh tŕpnem, čo sa na mňa z obrazovky vyvalí a ktorému takmer nič nerozumiem. Pani sa nezlomí, nezasmeje, hoci som na svoje pomery vtipná. Na chvíľu stíchne.
„Haló???" pýtam sa nesmelo v strachu, že som stratila komunikačnú parťáčku.
„Momééént, čakám kým sa mi načíta ďalšia otázka, blbá mašina (zvuk úderov). Ehm, koch koch (odkašlanie), chrrr (potiahnutie z nosa), PARDON...No...pokračujeme. Využívate mobilného operátora..."
„T-mobile!" skočím do toho v snahe urýchliť to. Už mi to nie je sympatické, stále mi v ušiach znie poťahovanie nosom.
„NIE!"
„Prosím? Čo? Č-čo nie?" pýtam sa.
„Odpovedáme len ÁNO alebo NIE!!! Orange?"
„Nie"
„T-Mobile?"
„Áno."
„T-Com?"
„Niééé a ani O2!"
„O2?"
„Niéééééééé!"
Debata pokračuje. Môžem odpovedať len áno alebo nie, ďalej známkovať rôzne reklamy, opisovať ich, určovať podľa opisu deju, o akú reklamu sa jedná...
„Keby ste si mali vybrať prevádzkovateľa pevnej linky, kto by to bol?"
„Nikto, nechcem pevnú linku!"
„Ale keby ste si mali vybrať."
„Tak by som si nevybrala!"
„Predstavte si že by ste si vybrali, kto by to bol?"
„Ja si to neviem ani predtaviť!!!"
„T-Com?" nedá sa odbiť teta.
„Nemôžme preskočiť otázku?"
„Orange?"
„Moje nervy. Neviem, musela by som si pozrieť ponuku, ale ja si ju nechcem pozerať. Pozrela by som na T-Com, na...."
KLIK...
„Čím Vás upútal práve T-Com?"
„Č-čo? Kde? Niééé..ja...uuu...ehm...ničím..."
„Váš vek?"
Nadýchnem sa, že prezradím na záver túto diskrétnu informáciu upravenú o odchýlku toho na koľko sa cítim, keď v tom chrapot v telefóne, divne šušťanie a následne:
„Do p*če, držte huby, keď toto na p*ču zaznačím, to kvôli vám dodrbem...Musíte tu tak hučať? P*če..."
Chrrr...bumbum, cvak, tresk...
„Ten vek slečna?"
„Ehm...28...glg..."
„Prajeme príjemný deň!" CVAK...