Ušné zuby?

Autor: Stella Langová | 30.3.2011 o 14:20 | Karma článku: 11,40 | Prečítané:  1864x

Už to prišlo. Tlačia sa mi ďalšie zuby. Radosť neskutočná. Cez deň visím mame na nohe a snažím sa jej celou silou stiahnuť nohavice. Neviem, či by to pomohlo, ale je to zábava. Keď k tomu poriadne revem, mama nevie, čo od radosti skôr. Som celkom silný, keď sa jej zavesím na obe nohy, nevie sa ani pohnúť. Niečo si pri tom frfle pomedzi zuby a vypadá divne. Akoby jej na chvíľu zrástlo obočie. Potom hodím psie oči, a mama sa zľutuje a vezme ma na ruky. Obočie sa vráti na svoje miesto. Skúsim si to aj ja. Zazerám na mamu ako veľkáč. Tá sa rehoce, nevie oceniť môj talent. Smiech ju okamžite prejde, keď ma opäť položí na zem a snaží sa niečo robiť. Takto robím mame radosť už celé dva týždne. Začína vyzerať ako Derrick...

Cez deň ma občas vie odpútať knihou, hračkami, telkou. Darmo, som ešte len dieťa, nechám sa oblbnúť. Ale v noci... V noci som pánom JA! Keď príde večer a s ním tatík, vyžadujem si pozornosť. Keď sa náhodou spolu bavia a mňa si nevšímajú, šmarím sa o zem a hlavu si tlčiem o čokoľvek, čo je po ruke. Skriňa, radiator, botník. Keď nie je nič v dohľade, postačí aj zem. Potom sa chytím za boľavé miesto a spustím neskutočný krik. To vždy zaberie. Mama je v pozore do dvoch sekúnd a ja som v tom momente v bezpečí jej rúk. Následne sa na ňu nasosnem. No a čo že má tričko, keď budem dostatočne dôsledný, za chvíľu ho ajtak vyhrnie. Milý denníček, som ceckoš a som na to hrdý!

Takto držím fotrovcov v strehu celý večer. Samozrejme pomedzi to mrnčím, lebo tie blbé zuby ma svrbia, bolia, tlačia, pichajú. Pred spaním sa mama občas zníži k tomu, aby mi dala homeopatiká. Sprisahanecky žmurká na fotra a hovorí, že po tomto iste budem spať. Sú fajn sladké, ale to je asi tak všetko. Samozrejme ich nezhltnem len tak, predchádza tomu polhodinový boj. Potom sa vzdám, aby som mame spravil radosť.

Následne ma nejakým zázrakom uspia. Vždy si len pamätám že sa nasosnem a potom tma. Ani obraz, ani zvuk. Keď sa preberiem, už som v postielke, všade je tma, tatko chrápe, mama asi práve zaspala. Postavím sa v postielke. Začínam sa takto sám nudiť. Prstom si zavŕtam hlboko do krku, statočne ma natiahne. Mama sa pomrví, je otočena chrbtom. V zápätí stuhne, dúfa, že to len zle počula a snaží sa znovu zaspať. To je moja príležitosť. Začnem jačať ako o život.

Keď chcem nabrať dych na ďalší hlasný výkon zistím, že som už medzi fotrovcami. Darmo, pekne som ju vytrénoval, som hviezda. V ústach sa objaví zase to svrbenie a bolesť. Pridám zvuk. Fotrík je už tiež hore. Aj sused, suseda, vedľajší barák, celá Petržka.

Striedavo putujem z rúk do rúk, všetko o ničom. Stále jačím. Mama sa blíži s niečím v ruke. Gél na ďasná. Spása. Pekne vytlačí kúsok na prst, priblíži sa ním k ústam. Zatnem pery ako najviac viem, však hádam mi nechce ocapávať tie boľavé ďasná. Snaží sa tam dostať všetkými možnými spôsobmi. Začnem trieskať rukami a kopať. Prvá facka ju neodradila, piata už hej. Tatko mi chytá ruky, ale na nohy mu neostávajú chápadlá, takže mamu odkopnem jak futbalku. Tato si ma teda posadí na kolená a zrazu starý známy útok od chrbta. Prst v mojich ústach. Posledný úder, zahryznem sa ako pes. Počujem zakvílenie a nadávky. Tatko sa mi snaží dohovoriť, ja stisnem ešte viac. Mama sa krúti a vyslobodí si prst. Amputácia nebola úspešná, chirurg zo mňa nebude.

Potom revem ešte asi tak hodinu, kým ma to neodrovná. Keď sa preberiem, stále som medzi rodičmi, mama divne prehodená cez postel. Tak spustím znovu. Mama je hneď vzpriamená a všetko si pre veľký úspech zopakujeme.

Ráno dám budíček zavčasu, nebudem predsa len tak polihovať. Mama volá starkej. Hovorí niečo o blázinci, vyšklbaných vlasoch, a že vraj by sa moje zuby mali volať UŠNÉ a nie očné. Lebo vraj ju už z toho bolia uši a celá hlava. Čo mám potom ja povedať...No nič, škoda rečí, pekný deň pred nami, idem sa zavesiť mame na nohy...

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Slováci ponúkajú za železiarne najviac, Američanom sa to máli

Ani jeden zo záujemcov neponúka za košickú huť cenu, ktorá by zodpovedala predstavám U. S. Steelu. Predaj nateraz nebol uzatvorený.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.

DOMOV

Päť podnetov, Harabin trestom stále uniká

Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.


Už ste čítali?