Listové tajomstvo v praxi

Autor: Stella Langová | 1.2.2011 o 14:55 | Karma článku: 14,80 | Prečítané:  2287x

Stojí v rade. Čaká. Zdá sa, že má konkrétny cieľ, k inému okienku nechce ísť. Odfarbené vlasy, zdravá soláriová pleť. Tepláky so zlatým nápisom na pozadí- žiaľ tento font písma neviem prečítať. Chlpaté yetyboty na nohách, krátka lesklá bundička, karé trčí von a ochadzuje sa. Proste cica.

„Dobrý dééň, joj dúfala som, že tu budete Vy...Potrebovala by som viete.. Tu mi holčina z Čiech posiela dobierku. Ale..." (strácam zvuk, obraz ostáva...Keďže stojím hneď za ňou, urobím mikrokrok a tým doladím...)

„...Tak mi to prosím ukážete?"

Pracovníčka mizne v útrobách pošty. Okienko sa uvoľňuje, rezkým rozhodným krokom vyšlapnem rovno k nemu. BUM! Pred nosom mi pristane červený výstražný trojuholník- ZATVORENÉ. No dobre. Dýcham. Presúvam sa na koniec radu po mojej pravici.

Medzičasom pribehne pracovníčka s balíkom tak do pol pása. Podáva ho cez okienko.

„A máte pásku hej? Bože lebo viete, už raz som si takto objednala. A nebolo mi dobré. Ale..ako to otvoriť aby na to nedošla? Juj sa bojíím, že roztrhnem. Nepomôžete?"

Balík opätovne putuje cez okienko späť k pracovníčke. Zoberie nožnice a s chirurgickou presnosťou strihá, opatrne odbaľuje, otvára, jemne ťahá dole lepiacu pásku. Už vidno obsah. Nechcený balíček zas putuje k nádejnej majiteľke. Umelé nechtíky uchopia obsah. Trhne prvý krát, nič. Druhý krát, zase nič. Poriadne zalomcuje. Úspech. Za rukáv ťahá z „črievkového" balíka bundu. Červenú, lesklú, fešnú...

„ No, nevyzerá zle...L-ko. Ešte si vyskúšam dobre?" Na radosť okolitých pánov sa cica zvlieka a na ich veľké sklamanie zas cpe do červenej bundy.

„Ták...ne, ne, néé, toto mi neni dobré. A šak aj otepliť sa má, ale aj úzka mi je. Či?" Pracovníčka pošty chápavo krúti hlavou, empaticky prežíva toto balíkové sklamanie so zákazníčkou.

Cica sa prejde po hale.

„No viete čo...sa mi to nepáči."

Vyzlieka bundu, zipsuje, roluje, tlačí späť do balíčka. Posledné vzájomné pohľady odvrhnutého tovaru a vyberavej dievčiny. Potom bunda zmizne v balíku. Chápavá ruka pracovníčky podáva lepiacu pásku.

„Zalepte to Vy, Vy to viete lepšie."

A naozaj, v rukách tety z pošty sa balíček raz-dva stal nikdy neotvoreným atriklom. Je zručná, to sa musí nechať.

„Tak díkes, máte to u mňa, ja si to teda neprevezmem. Vráťte mi ten žltý lístok, budem sa tváriť že nič nedošlo. Ste supééér, dík, majte sa!"...

Dvere sa zaklepli, odvrhnutý jedinec putuje do tmavých útrob pošty. Ste super...Aké relatívne...

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Slováci ponúkajú za železiarne najviac, Američanom sa to máli

Ani jeden zo záujemcov neponúka za košickú huť cenu, ktorá by zodpovedala predstavám U. S. Steelu. Predaj nateraz nebol uzatvorený.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.

DOMOV

Päť podnetov, Harabin trestom stále uniká

Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.


Už ste čítali?